Na prvý pohľad výhodná spolupráca na živnosť môže v skutočnosti skrývať porušenie zákona. Nová legislatíva účinná od 1. januára 2026 sprísňuje definíciu závislej práce a zjednodušuje odhaľovanie švarcsystému.
Čo je švarcsystém?
Švarcsystém predstavuje spôsob výkonu práce, ktorý sa snaží obísť klasický pracovnoprávny vzťah. Ide o situáciu, keď pracovná činnosť nesie všetky znaky závislej práce, no formálne je zastieraná zmluvou o dielo alebo zmluvou o poskytnutí služieb. Navonok tak ide o obchodný vzťah medzi dvoma podnikateľmi, v skutočnosti však jedna strana vystupuje ako zamestnanec.
Takýto model býva pre firmy lákavý najmä z pohľadu nižších odvodov a flexibilnejších podmienok. Zamestnanca zas poteší vyššia odmena za prácu. Z pohľadu legislatívy však ide o porušenie pravidiel, ktoré môže mať vážne dôsledky. A to pre obe zúčastnené strany.
Ako rozpoznať švarcsystém?
Hoci môže mať rôzne podoby a vyskytovať sa môže v rôznych odvetviach, charakterizujú ho tieto 4 znaky:
- práca je vykonávaná osobne pre jedného objednávateľa,
- pracovník sa riadi jeho pokynmi a je organizačne začlenený do jeho štruktúr,
- výsledky práce sú prezentované v mene zadávateľa,
- pracovník nenesie skutočné podnikateľské riziko.
Ak sa tieto znaky kombinujú, je vysoká pravdepodobnosť, že ide o závislú prácu, ktorá by mala byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Inšpektorát práce pri kontrolách posudzuje aj to, či pracovník vykonáva činnosť za obdobných podmienok ako zamestnanci v pracovnom pomere. Taktiež sledujú pravidelnosť vyplácania odmeny a poskytovanie zamestnaneckých benefitov. Varovným signálom je, ak živnostník fakturuje výhradne jednému objednávateľovi.
Zmena definície závislej práce
Od 1. januára tohto roka nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá upravila definíciu závislej práce. Kľúčovou zmenou je vypustenie podmienky „výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Na prvý pohľad ide o drobnú úpravu, v praxi však môže výrazne ovplyvniť posudzovanie švarcsystému. Ako?
Odkrytie fiktívnych živnostníkov
Kontrolované subjekty sa v minulosti bránili tým, že pracovníci si určujú pracovný čas sami, a preto ich činnosť nespĺňa všetky znaky závislej práce. Tento argument komplikoval prácu inšpekcie práce, ktorá musela preukazovať splnenie všetkých podmienok. Vypustením tejto podmienky sa situácia mení a kontrolné orgány dokážu efektívnejšie posudzovať skutočný charakter práce.
Aké pokuty hrozia
Porušenie zákazu švarcsystému môže mať výrazné finančné dopady. Zamestnávateľovi hrozia pokuty v rozmedzí od 4 000 do 200 000 Eur. Pred 1. januárom 2026 bola spodná hranica pokuty iba 2 000 Eur, a teda došlo k výraznému navýšeniu. O výške pokuty naďalej rozhoduje Inšpektorát práce v závislosti od závažnosti a rozsahu porušenia.
Nenechajte sa zlákať
Sprísnenie pravidiel jasne ukazuje, že štát chce efektívnejšie bojovať proti obchádzaniu pracovného práva. Firmy by preto mali dôsledne prehodnotiť svoje zmluvné vzťahy a nastavenie spolupráce so živnostníkmi. Nastavenie vzťahov v súlade so zákonom je najbezpečnejším riešením pre obe strany.